Vanda a škriatok

Vanda a škriatok

Autor si nepraje byť menovaný

 

     Vanda je malé šidlo, ako hovorí jej mamička. V skutočnosti je to osemročné dievčatko, ktoré má obrovksú fantáziu, čo podľa jej otca nie je normálne. Jedného dňa ju zobral so sebou do práce. Sadol si do kancelárie a začal pracovať na počítači. Vandu poslal do haly, nech sa zahrá, ale nech ho neotravuje. Vanda si zobrala bábiku a išla do prázdnej haly. Chvíľu sa hrala, no po chvíľke ju to prestalo baviť. Nemohla ísť za ocinom, pretože jej to zakázal. Začala sa prechádzať a zrazu objavila dvere. Podišla k nim a pokúšala sa otvoriť ich. Boli zamknuté. Skúsila to ešte raz, no dvere sa nepohli ani o milimeter. Aj keď boli dvere ťažké, dievčatko sa nevzdávalo. Vanda zatlačila dvere najsilnejšie, ako vedela. A vtedy sa to stalo. Dvere povolili a ona spadla medzi škatule. Otočila sa ku dverám, ale  tie tam už neboli. Vanda sa preľakla. Začala sa prehrabávať medzi škatuľami. Každú otvorila s nádejou, že tam nájde dvere.

     "Čo to stváraš?" spýtal sa jej akýsi čudný hlas. Vanda sa zľakla ešte väčšmi. Otočila sa a uvidela malého škriatka. "Hľadám dvere naspäť do haly. A čo si vlastne zač?" nechápala Vanda. "Prepáč, nepredstavil som sa. Som škriatok a moje meno je Miro. Ty si Vanda, však?" "Áno, ale ako to vieš?" opäť nechápala Vanda. "Moja milá, škriatkovia vedia všetko. Nechcela by si so mnou ísť do mojej krajiny? Potrebujem pomoc," spýtal sa Miro a prosebne zažmurkal. "Ale keď ja neviem, musím nájsť dvere," váhala Vanda. "Jasné, chápem, veď kto by sa chcel zahadzovať s nejakým škriatkom," smutne hundral škriatok. "Tie dvere ešte chvíľu počkajú," dodala rýchlo Vanda, aby Mira neurazila. V tej chvíli sa škriatkovi rozžiarili očká. "Tak teda dobre," vyhlásil škriatok, luskol prstami a už ich nebolo. Vanda zbadala zázračnú krajinu. Všade samí škriatkovia, prapodivné bytosti, milé domčeky a to všetko bolo také malé ako Mirko. Fascinovalo ju to. Presne takýto svet si predstavovala. "Kde to som? A ako som sa sem dostala?" spýtala sa. Škriatok mal jednoduché vysvetlenie: "To sú kúzla a čary." Vanda vedela, že sa môže snažiť, koľko chce, i tak tomu rozumieť nebude, preto sa radšej nepýtala na nič. "Poď, ukážem ti, prečo som ťa sem volal," povedal Miro a už ju kamsi ťahal. Cestou videla veľa zaijímavých vecí, napríklad stromy hovoriace ľudskou rečou. Konečne prišli na miesto. Vanda zbadala kone, ale nie také, ako ich poznáme my. Boli len o čosi väčšie ako škriatkovia.

     "Chceli by sme ich skrotiť. Už dlho ich obdivujeme, no nemáme odvahu sa k nim čo len priblížiť. Pomôžeš nám?" položil otázku škriatok.  "No jasné! V mojom svete sme to už vyriešili, " objasnila situáciu Vanda. "Musíš si získať ich dôveru. Potom pôjde všetko ľahko. Poradím ti, majú radi mrkvu," vysvetlila. "Myslíš, že to pôjde?" zapochyboval Miro. Vanda ho však ubezpečila o správnosti svojho tvrdenia. "Ďakujeme ti, no skúsime to až neskôr. Musím využiť príležitosť, nemáme predsa každý deň ľudskú návštevu. Si hladná?" opýtal sa Mirko. "No, aj áno," povedala Vanda a škriatok ju opäť kdesi viedol. V tú chvíľu Vanda svoju odpoveď oľutovala. Ktovie, čo za jedlá konzumujú takí škriatkovia? Prišli do domčeka. Na stole boli samé dobroty zo zleleniny a ovocia. Škriatkovia totiž nič iné nejedia. Sú to mierumilovné stvorenia a neublížili by ani muške. Škriatkuľka jej doniesla chutnú hráškovú polievku - takú, ako robieva jej mama. Spomenula si na to, že sa musí vrátiť. "Tak rýchlo," zhíkol Miro, luskol prstami a nebolo ich. Zjavili sa opäť v miestnosti, no tentoraz aj s dvermi. "Stretneme sa ešte?" spýtala sa Vanda s nádejou v hlase. "Áno, zajtra opäť tu. Ale teraz už choď," povedal a zmizol. Ocko už Vandu hľadal. Odišli domov. Mamka ich čakala s tanierom horúcej hráškovej polievky. Vande prišlo clivo. Išla spať, ale nevedela sa dočkať rána. Opäť šla s ockom do práce. Miro na ňu už čakal. Celý deň strávili spolu s inými škriatkami na koňoch. Bola to zábava. Spoznala veľa ďalších škriatkov. Zistila, že všetci sú výnimoční. Každý deň bol lepší a lepší. Ako dar dostala Vanda náramok. Stačí, aby povedala zaklínadlo, a objaví sa v Škriatkovciach.

     Čím bolo lepšie u škriatkov, tým horšie doma. Rodičia sa neustále hádali a hrozil rozvod. O niekoľko týždňov sa hrozby stali skutočnosťou. Ocino a mamina sa rozviedli. Vanda bola smutná. Rodičia ju neustále vláčili po súdoch. Nevedeli sa dohodnúť, kto ju dostane. Každú voľnú chvíľu trávila so škriatkami. Oni si všimli, že s Vandou niečo nie je v poriadku. Miro to už nevydržal a spýtal sa na to. Vanda mu všetko vysvetlila. Škriatkovia jej dali návrh: "Budeš bývať s nami. Rodičia ti týmto robia veľmi zle. S nami budeš mať pokoj." "Nie, aj keď máte pravdu, mamka a oco ma majú radi. Nikto mi ich nanahradí," povedala Vanda. Škriatkov odpoveď zaskočila.

     Keď prišla domov, čakal ju opäť súd. Chválabohu, posledný. Na ňom sa rozhodlo, že Vanda bude s maminou. O niekoľko dní išli spolu na nákup. Dali si zmrzlinu a rozprávali sa. Vanda hovorila mamke o Škriatkovciach. Na Vandino prekvapenie ju to zaujalo. "Mohla by som tam ísť niekedy s tebou?" spýtala sa a odhryzla si veľký kus zmrliny. Bola jediným človekom ktorý to robil takto. "Áno," povedala Vanda, "môžeme ísť aj hneď." Mama nestihla ani prehltnúť a boli u Mira v chalúpke. Vanda predstavila maminu škriatkom. Radi ju prijali medzi seba. Vanda sa už tak netrápila. Rodičia síce neboli spolu, no v ich dome šťastie nechýbalo.

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Katarína Bodnárová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre