Príbeh o Lukášovi

Teraz vám porozprávam príbeh, ktorý sa naozaj stal. Už počujem, ako sa smejete. Tak dobre, ako chcete. Poďme pekne po poriadku:

Môj žiak, chlapec menom Lukáš sa bál ísť do školy, pretože sme mali písať písomku. A viete čo sa stalo? On sa na ňu neučil.

"Dobrý deň pán učiteľ."

"Ahoj Lukáš! Dúfam, že si sa dnes učil."

"Učil? No áno... Áno samozrejme."

"No to je skvelé! Viem, že z tej písomky dostaneš jednotku."

"Áno, určite."

Tá písomka, Lukáš na ňu zabudol! Neučil sa.

"Ahoj Lukáš, ako sa máš?"

"Ale, nijak. Iba dnes úplne vyhorím v písomke."

"Čože? Prečo?" začudovane sa pýta Lukášov najlepší kamarát Jakub.

"Neučil som sa."

"Ale! Určite nevyhoríš, lebo do zvonenia ešte zostávajú tri minúty. Môžeš sa učiť."

"Robíš si srandu, do tohoto tu už nič nenatrepem!" smutne odvetil a slabo sa pritom pobúchal po hlave.

Cŕn, cŕn, cŕn - zazvoní ha hodinu a po chvíli do dverí vstúpi pán učiteľ. V ruke drží kopu papierov.

"Tak žiaci dúfam, že ste sa na dnešnú písomku učili. Dobre Lenka, poď rozdať papiere. Na prvej strane máte slovenský jazyk a na druhej matematiku."

Už o päť sekúnd pred Lukášom ležal papier s miliónom otázok. Lukáš sa na to začudovane pozral svojimi modrými očami.

"Ach, čo teraz budem robiť?" povzdychol si.

 

Na ďalší deň

Ráno vraví mamička: " No choď už Lukáš, lebo zmeškáš hodinu. A z tej písomky mi dones jednotku s hviezdičkou."

"Jasné mami, donesiem."

 

V škole

"Tak žiaci! Tú písomku ste napísali výborne! Teda skoro všetci." povedal pán učiteľ a pozrel sa na Lukáša. "Myslel som si, že si sa učil." Pred Lukáša položil písomku a Lukášovi sa zrazu začali hrnúť slzy do očí.

"Päťka?! To vážne?! Mama ma asi vyhodí z domu, keď zistí, že som z písomky dostal päťku!"

"Aspoň vidím, kto sa neučil," povedal pán učiteľ a pozrel na Lukáša.

 

Vonku

"Úžasné! Dostal som z písomky jednotku! To učenie sa naozaj vyplatilo!" Chválil sa Lukášov spolužiak.

"Jednotku? No skvelé, ja mám päťku. Mama ma vyhodí z domu!"

"Ale Lukáš, tú päťku si opravíš."

"Ale päťku v žiackej knižke už nevymažem. Len keby..."

"Čo?"

"Nič, vôbec nič."

"No tak ako chceš Lukáš, ja už musím ísť domov. Ahoj!"

"Ahoj Jakub!"

Lukáš svoju písomku roztrhal, hodil ju na zem a utekal domov.

 

V škole

"Dobre, všetci žiaci odovzdali písomky? Pre istotu ich prerátam... Jedna chýba... Lukáš daj mi tvoju písomku."

"No pán učiteľ, ja tú svoju písomku, no ja, ja... Dobre, priznávam sa. Roztrhal som písomku a neučil som sa..."

 

Odvtedy už Lukáš neklamal nikomu. A kde je teraz? Teraz je učiteľ.

Autor: Petra Pristášová

4. B

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Katarína Bodnárová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre