O čom je pieseň vetra?

     Vyzlečená vetrom z dávnej pýchy, ošumela jeseň márnivá. Listy tancujú na melódiu ticha. Hrajú farbami a za zvuku chladnej víchrice sa roztopašne naháňajú. Keď však vietor ustane, nezbedníci si potrebujú oddýchnuť. Pomaličky, jeden vedľa druhého sa ukladajú na nešťastnú zem a prikrývajú zblednutú trávu. Mnohé z nich dopadnú do sĺz oblohy, ktoré vytvorili mláky. Nebo plače, slzy roní, po prstoch sa kradne dáždik. Zavládla krása smútku a mlčanie prírody narúša len tichý šum drobných detí nebies. Na kŕdliku učupených hôr sedí hmla jak sliepka popolavá. Stráži to, čo  nepatrí nikomu. V diaľke počuť hravý vietor, ktrý opäť prebúdza listy.  Spieva starú známu baladu o očiach, čo plačú, a o jeseni, čo sa smeje.

Natália Hrdličková

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Katarína Bodnárová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre